2 634 M · SRDCE VYSOKÝCH TATIER

SPOZNAJ LOMNICKÝ ŠTÍT

Absolútna dominanta nad Tatranskou Lomnicou s najkrajšími výhľadmi v celých Tatrách. Ideálna brána do sveta veľkých hor - nástup lanovkou, len 450 výškových metrov na vrchol.

Lomnický štít (2 634 m) nie je len obyčajný kopec. Vďaka svojej jedinečnej polohe priamo v centre jadrového pohoria ponúka najúchvatnejšie, priam gýčové výhľady na všetky svetové strany. Sám tvrdim že sú to bezkonkurenčne najkrajšie výhľady v celých Tatrách!

CENNIK

Cena za vodcu

IDEÁLNY PRVÝ VÝSTUP

Pre koho je Lomnický štít

Lomnický štít s horským vodcom je idealnou bránou do sveta horolezectva: pre začiatočníkov, ktorí so zdolavanim tatranských vrcholov ešte len začínajú, pre tých, ktorí hľadajú kratšiu, no plnohodnotnú a divokú vysokohorskú túru, aj pre tých, čo ešte nikdy neboli s vodcom na lane.

Obrovskou výhodou trasy je, že si môžeme ulahčiť nástup - vyvezieme sa lanovkou až do Lomnického sedla, odkiaľ nás na vrchol čaká už len pohodových 450 výškových metrov. Žiadne celodenné umorne šlapanie.

PANORAMA

Čo uvidis počas výstupu

Pri výstupe takzvanou normálkou - najjednoduchšou trasou z Lomnického sedla - budeš mať pod sebou celú Malú Studenú dolinu ako na dlani. Počas výstupu budeme obdivovat tyrkysové  Spišské plesa, legendárny Prostredný hrot, Žltú stenu, Širokú vežu ci majestátne Ľadové štíty.

Pri prechode cez Lomnickú priehybu dokonca nahliadneme priamo do hlbín Západnej steny pod nami - môžeš na vlastné oči sledovať horolezecké timy v akcii, nasat pravú atmosferu veľkej steny a pritom neopustiť absolútne bezpečnú liniu našej trasy.

Z vrcholu sa ti otvori pohlad na Pyšný, Kežmarský, Kolovy, Cierny a Jahnaci štít ci tajuplnú Jastrabiu vežu. Ako na dlani budeš mať aj svieže zelené Belianske Tatry s ikonickou Ždiarskou vidlou a bielymi vapencovymi vrchmi Havran, Muran a Bujaci vrch.

Ako certifikovaný horský vodca môžem na tuto trasu v lete zobrať až tri osoby na jedno lano, v zime maximálne dve. Zober kámošov, rodinu alebo priď sám.

PRE SKÚSENÝCH

Ďalšie lezecké možností na Lomnickom štíte

Lomnický štít vytvara dominantu nad Tatranskou Lomnicou - výhľad na západ lemuje na horizonte bariéra Gerlachu a na východe vidíme masívny Kežmarský štít s kulisou Zapadnych Tatier. Zo svojej trojhrannej pyramídy, ktorá vysoko prevyšuje široké okolie, vysiela tri mohutne hrebene, ktoré sa aj vodia. Na severozapad sa cez Pyšný štít a Baranie sedlo spaja s hlavnym hrebeňom Vysokých Tatier - Pyšný štít sa vodí od Téryho chaty s pokračovaním na Lomnický. Na severovychod vysiela rázsochu cez Kežmarský a Malý Kežmarský štít tzv. Vidlovy hrebeň - vodenie na ňom si vyžaduje osobu na dobrej lezeckej urovni.

Na juh a juhovychod smeruje z Lomnického sedla klasická vodcovska trasa, často vodena po tzv. Lomnickom hrebeni po známej Birkenmajerovej ceste (klasifikacia 3), kde môžem zobrať na lezenie dve šikovné osoby.

Lomnický štít ma 700-metrovu Juhovychodnu stenu s tažšími výstupovymi trasami (vodene v lete i zime) a 300-metrovu Zapadnú stenu s kvalitnou skalou a čisto skalnými cestami rôznej obťažnosti - známa je Puškášova cesta (kl. 4), Stanislavského a Birkenmajerova trasa.

Od Téryho chaty sa vodí aj populárma Jordanova cesta (Jordanka) s pokračovaním na Lomnický štít. Ďalšou známou trasou z Malej Studenej doliny je cesta cez Úplazky s pokračovaním Téryho kuloárom, končia záverečným hrebeňom Jordanky. Novinkou je čerstvo preistená Mlynarčíkova cesta z roku 1930 (kl. 3-4, 250 lezeckých metrov).

Klasické, menej náročné trasy vo Západnej stene, ktoré často vodím: Stanislavského cesta (kl. 5), Birkenmajerova cesta (kl. 4-5), Puškášova cesta (kl. 5), Hokejka (kl. 5 A1).

HISTÓRIA

Z historie Lomnického štítu

Kedysi ho domaci familiarne volali Dedo a Spišiaci ho dlho povazovali za úplne najvyšší vrch celých Tatier. V 18. storočí dolovali na jeho severnych svahoch štyri generácie kežmarských Fabryovcov malachit a striebro v nádeji, že raz objavia zlato. Jakub Fabry sa z Medenych laviek dostal až na samotny končiar Lomnickeho štítu niekedy medzi rokmi 1760-1790. Členovia jeho rodiny pravdepodobne našli aj cestu vedúcu cez Lomnicke sedlo do Skalnatej doliny. Južné svahy v tom čase dobre poznali aj poľovnici z okolitych dedín.

Úplne prvý zdokumentovany turistický výstup podnikol v roku 1793 anglicky cestovateľ Robert Townson, ktorý liezol z Malej Studenej doliny. Už vtedy barometrickým meraním zistil takmer presnú vysku štítu (2 633 m). Prvé zimné výstupy na vrchol sú známe od roku 1891.

Od roku 1940 je štít pohodlne prístupný visutou lanovkou z Tatranskej Lomnice, vďaka čomu sa stal najfrekventovanejsim tatranskym vrcholom. Stanica lanovky je prepojená s priestormi astronomickeho a meteorologickeho pracoviska SAV. Až do roku 1956 držala lanovka svetový rekord v dľžke medzistaníc bez podpory.

Na Lomnickom štíte končí aj visuta lanovka zo Skalnateho plesa - je tu malá kaviaren s možnosťou občerstvenia.

JEDINECNA STAVBA

Technicky unikat a cesta na vrchol

Od roku 1940 je štít pohodlne prístupný visutou lanovkou z Tatranskej Lomnice, vďaka čomu sa stal najfrekventovanejším tatranským vrcholom. Stanica lanovky na samotnom končiari je prepojená s priestormi astronomického a meteorologického pracoviska SAV. V roku 1957 tu postavili televíznu retranslačnú stanicu a v roku 1965 priviedli elektricke vedenie vysokého napätia priamo zo Skalnatej doliny.

Fakty o stavbe unikatnej lanovky:

1931-1935: vypracovanie ambicioznehho projektu, pričom ikonické budovy navrhol slávny architekt Dusan Jurkovic.

1936-1940: samotná náročná realizácia stavby v extremných horských podmienkach.

1937: spustenie do prevadzky 1. úseku na trase Tatranska Lomnica - Skalnaté pleso.

20. decembra 1941: oficialne spustenie 2. úseku az na samotný vrchol Lomnického štítu.

Svetový rekord: až do roku 1956 držala táto visutá lanovka svetový rekord, kedže vo svojej kategórii nemala na celom svete konkurenciu z hladiska dĺžky medzistaníc bez podpory!

FOTOGALERIA

Z VÝSTUPOV NA LOMNICKÝ ŠTÍT